Prezident SKU poukázal na to, že sa ministrovi školstva Branislavovi
Gröhlingovi (SaS) podarilo otvoriť trh učebníc pre prvý stupeň, štátna
tajomníčka Monika Filipová pomohla pri manažovaní podpory tých
najzraniteľnejších detí v diagnostických a reedukačných centrách. "Na
ocenenie výnimočného úspechu je však ešte priskoro. Zatiaľ možno
hovoriť iba o plánoch a sľuboch, reálne kroky, garancie a dosahy zatiaľ
nevidieť," uviedol Crmoman. Za neúspech roka označil pretrvávajúce
rozdelenie regionálneho školstva pod správou dvoch ministerstiev,
viaceré nominácie na ministerstve školstva bez transparentných
výberových konaní a stále nefunkčný systém vzdelávania učiteľov.
"Koronavírusový rok zvýraznil laxnosť štátu v prístupe k vzdelaniu
všetkých detí i tých najzraniteľnejších. Macošsky sa štát zachoval aj k
školským zariadeniam a vychovávateľom. Vychovávatelia boli v prvej vlne
často diskvalifikovaní z dištančného vzdelávania," uviedol Crmoman.
Veľkým predvianočným sklamaním je podľa neho chaotické manažovanie
stomiliónového projektu na podporu asistentov a školských podporných
tímov, na základe čoho školy čelia nezmyselným byrokratickým požiadavkám
zo strany Metodicko-pedagogického centra a ministerstva školstva a
nemajú na výplaty.
Crmoman zhodnotil, že koronakríza je pre ministerstvo náročnou skúškou. "Komunikácia
v oblasti opatrení pre školy počas prvej a druhej vlny pandémie
koronavírusu bola neraz zmätočná a na poslednú chvíľu. Rušivo pôsobili
nariadenia, ktoré sa menili krátko po tom, ako boli zverejnené. Situáciu
v informovanosti škôl zachraňoval portál Učíme na diaľku, na ktorom sme
solidárne spolupracovali s viacerými organizáciami. Ku koncu roka na
nás unavujúco a demotivačne pôsobilo neustále doťahovanie sa
predstaviteľov vlády o plán návratu do škôl," povedal prezident SKU.
Usmernenie k polročnému hodnoteniu dostali školy podľa neho veľmi
neskoro a stále nemajú informácie k prijímacím pohovorom, testovaniu či
maturitám.
Urgentné problémy je podľa SKU potrebné riešiť novelami školského
zákona, zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch či vyhláškami o
kvalifikačných predpokladoch. "Potrebujeme transformáciu systému
vzdelávania učiteľov na otvorený trh, rekonštrukciu priamo riadených
organizácií, skutočnú debyrokratizáciu nastavenia čerpania eurofondov,
voľný trh učebníc aj pre druhý stupeň a stredné školy, výraznejšiu
podporu povinnej predškolskej dochádzky aj s podporou detí a rodín so
zdravotným a sociálnym znevýhodnením a mnoho iných," vymenoval
Crmoman. Zároveň dodal, že v roku 2021 má vláda poslednú šancu vykonať
zásadné zmeny tak, aby mohli byť zavedené do praxe ešte počas jej
funkčného obdobia. "Ak nenastane zmena v oblasti kompetencií
zriaďovateľov, financovania škôl, v podpore pedagógov, ak sa nezlepší
vzdelávanie učiteľov a nepodniknú sa priame kroky k demokratizácii
prostredia škôl, frustrácia v školskom prostredí sa bude ďalej
prehlbovať a bude silnieť aj nespokojnosť učiteľov," uzavrel.